Adresná strana: Pohľadnicu vydal v roku 1906 Divaldov ateliér v Prešove (Ľudovít Divald), sign. Fénynyomat Divald müintézetéből, Eperjes. Odoslaná bola 21.augusta 1906 z Prešova (Eperjes) do Spišskej Novej Vsi (Iglo), s príchodzou pečiatkou 22.august 1906. Známka: r. 1904, Turul, zelená, 5 fillér. Pohľadnica nesie na adresnej aj obrazovej strane rukou písaný text, doručený vdove po Gusztávovi Matzovi, Anne (rodenej Hegenbartovej).

Obrazová časť: Celková pohľadnica orientovaná na šírku je jednofarebná, hnedo tónovaná, zhotovená technikou svetlotlače na podklade fotografickej snímky.

Pomenovanie obrazu: Výrobca, v tomto prípade aj vydavateľ-nakladateľ, uvádza na obrazovej strane v ľavom hornom rohu modrý text: " Az eperjesi ev. Collegium épülete régi alakjában (1667-1867)."
V preklade: "Objekt prešovského ev. Kolégia v starom vydaní (1667-1867)."

Na základe historických faktov sa môžeme presvedčiť, že fotografický záber použitý na pohľadnici je z roku 1867, čo je aj priamy dôkaz, že Karol Divald fotil v exteriéroch (miestopis) už v 60-tych rokoch 19. storočia.

   Prvý nemecký evanjelický farár v Prešove Anton Transylvanus, spolu s kňazom Bartholomeom prijal myšlienky Lutherovej reformácie a v Prešove v roku 1531 založili evanjelickú cirkev.
   V Prešove boli evanjelici troch národností - nemeckej, slovenskej a maďarskej. Mali svojich farárov a kazateľov, ale všetci tvorili jeden cirkevný zbor. V priebehu storočí došlo k rozdeleniu zboru a až 17. júna 1945 sa slovenský a maďarsko-nemecký zbor zlúčili do jedného Ev.a.v. zboru.
   Prešov sa stal prvýkrát sídlom biskupstva východného dištriktu ev.a.v. cirkvi v roku 1930 až 1945, keď bol biskupom Vladimír P. Čobrda (1880-1969), druhýkrát v roku 1994, keď sa stal biskupom Ján Midriak (1929).
   Biskupský úrad sa nachádza v budove Kolégia. Budova bola postavená v roku 1667 pre potreby vyššej evanjelickej školy - Kolégia, ktoré v krátkom čase dosiahlo vysokú úroveň. V 19. storočí vyrástlo na jednú z najvýznamnejších vyšších škôl vo vtedajšom Uhorsku.
   Na pohľadnici pôvodná budova Kolégia bola trojkrídlovou renesančnou stavbou, uprostred ktorej bol dvor. Mala vysoký atikový múr! V roku 1724 bola barokovo upravená. Ďalšie stavebné úpravy sa udiali v rokoch 1867 - 1887! Karol Divald nafotil Kolégium tesne pred prestavbou v r.1867, počas ktorej bolo nadstavené druhé poschodie, kompletne prerobená strešná konštrukcia a budova bola upravená v novorenesančnom štýle.
   Naľavo od Kolégia je časť masívnej budovy evanjelického Chrámu sv.Trojice, bez vysokej veže, len s malou vežičkou, ukončenou neveľkou hviezdou. 25.júla 1642 bol položený základný kameň, o 5 rokov neskôr 16.júna 1647 bola stavba slávnostne posvätená. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá renesančná stavba kostola.
   V osi pohľadnice vidíme 71 m vysokú vežu Domu sv. Mikuláša, najväčšej sakrálnej stavby v Prešove. Pôvodná kaplnka z 13. storočia bola v 40-tych rokoch 14. storočia prestavaná na farský kostol. V rokoch 1502-1515 prestavaný do neskorogotickej podoby. V jeseni 1510 bol slávnostne posvätený.
   Veža prešla v neskoršom období niekoľkými prestavbami. Pri požiari v roku 1886 pôvodná veža zachytená na pohľadnici vyhorela! V rokoch 1887-1902 veža mala len nízku strechu. Súčasnú neogotickú podobu dostala v roku 1903.
   Najväčšie obliehanie vo svojej histórii zažil Prešov v lete 1685, keď ho proti mnohonásobnej presile cisárskych vojsk bránilo všetko bojaschopné obyvateľstvo. Hoci cisár omilostil účastníkov povstania, rozbúrená politická hladina sa tým neuspokojila. Vyvrcholilo to smutne známymi udalosťami v roku 1687, ktoré do dejín vstúpili ako prešovský krvavý súd "Prešovské jatky". Pod vedením cisárskeho generála Antonia Caraffu bol v meste ustanovený mimoriadny súd, ktorý odsúdil na smrť 24 mešťanov a zemanov z Prešova, okolia i vzdialenejších častí Uhorska. Všetkých obvinili z účasti na príprave cisárskeho sprísahania a krutým spôsobom popravili.
   Balkón na priečelí budovy, na pohľadnici vpravo, sa nezachoval. Z balkónu Caraffa riadil popravy.
   Popravisko Caraffovho súdu stálo na námestí oproti Kolégiu. Na mieste popraviska v roku 1751 dali jezuiti postaviť pieskovcové barokové votívne súsošie Immaculata - na pohľadnici v popredí.
   Týmto vzácnym dokumentom doby, pravdepodobne najstarším známym zachovaným fotografickým záberom použitým na pohľadnici vo svete vôbec, Karol Divald v roku 1867 pre nasledujúce generácie zaznamenal objekty, ktoré boli po stáročia svedkom často i pohnutej histórie.